Ako k nám prišli?
Hélia Zlatá fantázia
Šeltičky sa mi zapáčili pred mnohými rokmi na banskobystrickej výstave. Keďže sme v tom čase už mali kóliu Lesi, ktorá bola jej zväčšenina, ostalo len pri "páčení".
Kólia bola milým spločníkom, veselým priateľom na hranie a vystrájenia. Keď vo veku 12,5 roka odišla do psieho neba, rozhodli sme sa pre šeltičku. Našli sme inzerát, v ktorom sa ponúkali šeltičky, rýchlo sme telefonovali. Našťastie boli voľné fenky a dokonca sme si mohli vybrať, ktorá sa nám bude páčiť. Tak sme sa dostali na stránky chovateľskej stanice Zlatá fantázia ,z ktorej kukali najprv len také guľky, neskôr veľké fešandy. Zapáčila sa nám Hélia, pre ktorú sme sa vybrali 5. augusta 2007. Stretli sme sa s milými ľuďmi, ktorí nás zahrnuli toľkými užitočnými radami a informáciami, až sme mali z toho poriadny chaos. Hélia bola veľmi dobre socializovaná, hneď bola veľmi prítulná, spoločenská. Prakticky sme nemali vážnejší problém, aby sa s nami zžila. Možno tomu pomohli aj prázdniny, ktoré sme trávili spolu.
Ale to najpodstatnejšie bolo, že sme ostali v kontakte a nebadane nás posmelili aj šeltičku vystavovať.
Prou Fatranský sen
No nebolo to také jednoduché mať opäť kóliu. Na jeseň roku 2007 sme našli ponuku šteniatok len v chovateľskej stanici Fatranský sen. No našťastie bolo jedna fenka ešte voľná. Takže sme ju mali ako oneskorený vianočný darček, pretože sme si ju doviezli 30. decembra 2007. Boli sme pre ňu v Strečne v chovateľskej stanici Fatranský sen . Privítali nás dve chlpaté hrčky, pretože sme sa tu stretli aj s rodinou, ktorá si prišla pre jej sestru.I tu nám p. Kotuláš poskytol pár užitočných rád zo svojej bohatej chovateľskej skúsenosti.
Po prvej jazde auto sme zistili, že z našej Prou cestovateľka nebude, pretože nám slušne povedané ozvracala auto. No dnes je to už v poriadku a Proučik je cestovateľ.
Doma ju už privítala naša Hélia- Jessi, ktorá sa k nej správala obdivuhodne. Na druhý deň už spolu vyvádzali, doťahovali sa a to im tiež ostalo