Radosti s chlpaticami

3 roky máme doma šelmičku šeltičku.  A pri tejto príležitosti som si uvedomila, že my si pripomíname nie deň jej narodenia, ale deň, keď sme si ju priviezli domov.  Pre nás je vlastne tento deň dňom jej narodenia. Momentálne si drieme pri mne v kresle. Vôbec netuší,čo na ňu píšem.

Je to stráááášne zlatý psíček, až na to:
- že sa rada nasťahuje k nám do postele a potom nás jedného alebo druhého drzo vytlačí na druhú polovičku
- že sa rozhodne, najmä v noci, ísť riešiť mačacie problémy
- že drzo šťuchá hlavičkou do ruky, aby sme ju škrabkali
- že ak náhodou si nevšimneme, že sa chce dostať na ruky, tak použije labku – pripomínačku
- že nás zmanipulovala svojim pohľadom a povahou,  že by sme ju nedali za nič na svete
 

Tri roky má už aj naša kólia. Keď si spomeniem, ako sme si ju vytelefonovali… Gina, oficiálne Prou. Neoficiálne v poslednom čase diviak, čert,vydierač, lízoš… Ale hlavne náš člen rodiny. Vďaka aj nej sme si zvykli na vychádzky. Najčastejšie spomíname asi na jej – našu 10?- tu vychádzku. Vyšli sme si na vychádzku niekoľkí rodinní psíčkari. Gina, ešte trochu väčšie štendo, veselo behalo, jašilo sa, naháňalo sa…Cestou späť sme sa zastavili ešte na kávičku. Ginka si pokojne oddychovala. No asi potom na ňu doľahla celá aktivita, lebo pri spiatočnej ceste domov, jednoducho na chodníku zastala, ľahla si a my sme ju chtiac – nechtiac museli odniesť na rukách domov… Ešte šťastie, že vtedy nevážila toľko koľko dnes….

A pri dnešných vychádzkach nám to vracia – ona ešte stále vládze a my už  máme aj dosť.